Blogy, články

" To sa nehanbíte hodiť mi Vaše dieťa na sudcovský stôl, ako kus mäsa o ktorom mám rozhodnúť? Ja Vaše dieťa nepoznám, nikdy mi na ňom nebude záležať tak ako Vám a mám o ňom rozhodovať? "

Jűrgen Rudolph, nemecký emeritný sudca

Názor dieťaťa ako základ pre súdne rozhodovanie pri rozvodoch / rozchodoch rodičov.
Názor dieťaťa sa opakovane používa ako základ pre súdne rozhodovanie a to aj vo veľmi kontroverzných konaniach. V zásade na tom nie je nič zlé, pretože koniec koncov ide o dieťa a v závislosti od jeho veku a vyspelosti by malo byť zahrnuté aj do rozhodovacích súdnych procesov o rozvode rodičov alebo pri ich rozchode.

Čo však v prípade, ak matka krátko pred výsluchom zakázala dieťaťu hrať sa s kamarátmi, pretože si malo urobiť domáce úlohy? Alebo sa otec vybral na skvelý víkendový výlet? Mama je hlúpa, vyhlási otec veľmi rýchlo (funguje to aj naopak). V budúcom týždni je „názor dieťaťa“ opäť úplne iný, pretože tiež podlieha zmenám a vývojovým procesom.

Zlomení rodičia vychovávajú svoje deti a nevedomky na svojich problémoch stavajú životy vlastných detí. Nemôžeme dovoliť, aby sa naše problémy stali základom života našich detí. Oni si to nezaslúžia, majú svoj vlastný život a to si musí uvedomiť každý rodič. Deti nevedia pochopiť náš svet a my musíme chápať ten ich. Pre zachovanie funkčných rodinných vzťahov je toto najdôležitejšie a nutné si uvedomiť. Z vlastnej skúsenosti píšem a môžem potvrdiť, že všetky tieto body sú dôležité a každý rovnako.
Som tretí rok rozvedená, syna (8r) máme s ex v striedavej starostlivosti.

"Otec nie je druhá mama, mužskému princípu potrebujeme vrátiť jeho miesto,“

Hovorí sa, že z chlapca môže urobiť muža len iný muž. Je to skutočne tak? Alebo je to prežitok? Sú chlapci naozaj iní? A prečo je to tak? Prišlo Vám niekedy na um, že odlišnosť chlapcov od dievčat ovplyvňuje aj to, ako sa vzdelávajú?

Konferencia Aký otec taký syn otvorila tému prirodzených rozdielov chlapcov a dievčat a ako to ovplyvňuje ich výchovu a vzdelávanie.Bola určená pre otcov a mamy, ktorí túžia objaviť podstatu otcovstva v súčasnosti, pre starých rodičov, pedagógov a trénerov, ktorí pracujú s chlapcami a podieľajú sa na formovaní ich charakteru a výchove budúcich otcov.

Bola to jedinečná konferencia v Európe, ktorá je oslavou otcovstva a prvá konferencia na Slovensku venovaná otcom a výchove chlapcov. Konala sa 15.6.2019 v Bratislave.

O občianskom združení Cochemská prax.sk sa dozvedeli aj v ahojmama a 2.2.2019 zverejnili rozhovor s predsedníčkou Miroslavou Kristínovou.

 

Nie súd, ale sami rodičia majú rozhodnúť, čo bude po rozchode s deťmi. Pomôže im v tom Cochemská prax

Gabriela Bachárová, 2. februára 2019 o 21:30

Vždy je lepšie, ak sa na starostlivosti o deti po rozvode či rozchode dohodnú sami rodičia, ako to nechať na sudcovi. Túto myšlienku sa na Slovensku snaží zaviesť takzvaná Cochemská prax. „Najväčšou výhodou oproti direktívnemu a zároveň veľmi dlhému rozhodovaniu súdov je, že rodičia svojou dohodou preukážu svoju rodičovskú zodpovednosť voči deťom a zároveň sa oni sami rozhodnú, ako to chcú,“ hovorí PhDr. Miroslava Kristinová Wieckowska, predsedníčka občianskeho združenia Cochemská prax.sk.

PhDr. Miroslava Kristinová Wieckowska z občianskeho združenia Cochemská prax.sk.

Foto: archív Miroslavy Kristinovej Wieckowskej
 
Čo je Cochemská prax?
Cochemská prax je systém intenzívnej koordinovanej spolupráce odborníkov, ktorí sú zainteresovaní na riešení rozvodových či rozchodových sporov vznikajúcich v súvislosti so starostlivosťou o dieťa. Ide o súd, právnych zástupcov, mediátorov, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, psychológov a v prípade potreby aj súdnych znalcov.

Ich pozície sú rovnocenné a konajú s cieľom dosiahnuť najlepšie riešenie pre dieťa, zachovať mu oboch rodičov a pomôcť rodičom minimalizovať negatívny dopad rozvodu či rozchodu na dieťa. Pomáhajú rodičom vnímať perspektívu dieťaťa a vedú ich k tomu, že obaja rodičia majú spoločnú povinnosť vyriešiť vzniknutú situáciu, pretože sú zodpovední za rozpad rodiny a zároveň obaja rodičia majú doživotnú zodpovednosť za dieťa. Cieľom je, pomôcť rodičom nájsť ich vlastné spoločné riešenie.
 
Na akých princípoch Cochemská prax konkrétne funguje?
Základom fungovania sú štyri princípy. Po prvé, rozhodnutie a zodpovednosť patrí do rúk rodičov. Tak, ako sú rodičia zodpovední za privedenie dieťaťa na svet, sú zodpovední aj za jeho život. Pri rodičovskom konflikte dieťa nenesie žiadnu zodpovednosť a nemusí strácať rodinné väzby preto, že rodičia sa rozvádzajú alebo rozchádzajú. Druhý princíp som už spomínala: všetky profesie sú si rovné – príspevky jednotlivých profesií k riešeniu rodičovského konfliktu sú rovnocenné. Ich postup, rovnako ako vstup do riešenia, je potrebné zosúladiť, a tým zabezpečiť prínos tej profesie, ktorá je v danom okamihu najpotrebnejšia. Je nevyhnutná ich vzájomná komunikácia, výmena informácií s rovnakým cieľom, zachovať dieťaťu oboch rodičov.

Po tretie, rešpekt, komunikácia, orientácia na budúcnosť a perspektívu dieťaťa sú základnými predpokladmi v prístupe k rodičom ako aj pri vzájomnej spolupráci odborníkov. Štvrtým princípom je koordinovaný intenzívny postup. Koordinovaný postup znamená, že do rodičovského sporu vstupuje vždy tá profesia, ktorá je v danej fáze rodičovského konfliktu prínosná. Intenzívny postup znamená, že sa koná ihneď, termíny sú stanovované v rámci dní, pretože ide o záležitosti dieťaťa a tie majú najvyššiu prioritu.
 

Kedy dosiahneme so susedom viac - ak máme medzi sebou konflikt, vadíme sa, prípadne spolu nekomunikujeme, alebo ak spolupracujeme, pomáhame si? Čo je prospešnejšie vojna alebo vzájomná pomoc?
Asi zbytočné otázky, odpovede sú viac ako jasné.
A predsa...

Poznáme situácie, kedy sa na konflikty dívame ako na samozrejmosť. Spoluprácu si pri nich nevieme veľmi predstaviť. Jednou z takýchto situácií je rozvod alebo rozchod partnerov. Považujeme za prirodzené, že si partneri pri rozchode nerozumejú, inak by sa nerozchádzali. O ich spolupráci a vzájomnej pomoci po rozvode ani neuvažujeme.

Za posledných 30-40 rokov výrazne narástol počet rozvodov a tým aj množstvo detí, ktoré sú nimi zasiahnuté. Nie je to príjemné, ak sa rodičia rozvádzajú. Takmer žiadne dieťa si rozvod neželá, ale nemá možnosť vyriešiť situáciu v rodine iným spôsobom. Rozhodnutie je v rukách rodičov. Rozvádzajú sa, považujú to za najlepšie východisko zo situácie v rodine, ale čo ďalší život dieťaťa? Kto má v rukách jeho osud?
Život dieťaťa je významne ovplyvnený vzájomným vzťahom rodičov a to aj keď rodičia nežijú spolu - v tomto prípade je možno ešte výraznejšie ovplyvnený. Dieťaťu po rozchode rodičov významne pomáha, ak sa rozvedení rodičia dokážu dohodnúť na záležitostiach ohľadne dieťaťa. Naopak, dieťaťu škodí, ak rodičia medzi sebou vedú vojnu, ubližujú si a úplne najhoršie je, ak do toho zatiahnu aj dieťa. Kto z nás by chcel byť uprostred vojnového poľa medzi dvomi bojujúcimi stranami? A prenášať muníciu určenú na zničenie - vlastného rodiča?