Kedy dosiahneme so susedom viac - ak máme medzi sebou konflikt, vadíme sa, prípadne spolu nekomunikujeme, alebo ak spolupracujeme, pomáhame si? Čo je prospešnejšie vojna alebo vzájomná pomoc?
Asi zbytočné otázky, odpovede sú viac ako jasné.
A predsa...

Poznáme situácie, kedy sa na konflikty dívame ako na samozrejmosť. Spoluprácu si pri nich nevieme veľmi predstaviť. Jednou z takýchto situácií je rozvod alebo rozchod partnerov. Považujeme za prirodzené, že si partneri pri rozchode nerozumejú, inak by sa nerozchádzali. O ich spolupráci a vzájomnej pomoci po rozvode ani neuvažujeme.

Za posledných 30-40 rokov výrazne narástol počet rozvodov a tým aj množstvo detí, ktoré sú nimi zasiahnuté. Nie je to príjemné, ak sa rodičia rozvádzajú. Takmer žiadne dieťa si rozvod neželá, ale nemá možnosť vyriešiť situáciu v rodine iným spôsobom. Rozhodnutie je v rukách rodičov. Rozvádzajú sa, považujú to za najlepšie východisko zo situácie v rodine, ale čo ďalší život dieťaťa? Kto má v rukách jeho osud?
Život dieťaťa je významne ovplyvnený vzájomným vzťahom rodičov a to aj keď rodičia nežijú spolu - v tomto prípade je možno ešte výraznejšie ovplyvnený. Dieťaťu po rozchode rodičov významne pomáha, ak sa rozvedení rodičia dokážu dohodnúť na záležitostiach ohľadne dieťaťa. Naopak, dieťaťu škodí, ak rodičia medzi sebou vedú vojnu, ubližujú si a úplne najhoršie je, ak do toho zatiahnu aj dieťa. Kto z nás by chcel byť uprostred vojnového poľa medzi dvomi bojujúcimi stranami? A prenášať muníciu určenú na zničenie - vlastného rodiča?

Rodičia sú bohovia. Vševedúci, všemohúci, všetko vybavia, naučia, ochránia, pomôžu, pofúkajú, nakŕmia, oblečú, uspia,... Všetko je na rodičoch a dieťa to vie. Nevie si bez nich predstaviť život. Ich rozchod je nepochopiteľný, strácajú životnú istotu. Dieťa ich potrebuje naďalej, aj po rozvode. Je nutné po rozvode zachovať dieťaťu oboch rodičov, ide len o minimalizáciu škôd spôsobených rozvodom.

Niektorí rodičia dokážu spoločne nájsť riešenie pre dieťa aj v situácii, keď sa rozchádzajú. Spoločne dohodnú pravidlá a sú schopní ich meniť v prípade potreby. Výrazne pomôžu dieťaťu prekonať stres spôsobený ich rozchodom.
Iní rodičia čakajú rozhodnutie o vlastnom dieťati od súdu. Zvykli sme si na to, veď zákon hovorí, že v prípade rozvodu súd upraví výkon rodičovských práv a povinností. Aby súd spravodlivo rozhodol, potrebuje informácie. A rodičia ich poskytujú. Každý z nch má predstavu o tom, ako by mal súd rozhodnúť a predkladá súdu množstvo dôkazov, aby sudca schválil ten "môj" návrh. Lenže materiály od jedného rodiča sa nepáčia druhému rodičovi. Poprie tvrdenia v nich, obviní prvého rodiča z klamstva a pridáva argumenty pre podporu svojho návrhu. To sa nepáči prvému rodičovi a tak sa vzájomne obviňujú. Spor sa vyhrocuje, niekedy prerastie do vojny. Silnou muníciou sú trestné stíhania, ktoré rodičia iniciujú navzájom proti sebe. Dieťa pobehuje na frontovej línii a hľadá úkryt, aby sa skrylo pred paľbou a nemuselo pomáhať s muníciou.

Ale toto sme nechceli. Spolupráca je predsa lepšia ako vojna. Ako to, že sme rodičov priviedli do vojnového stavu?
Áno, môžeme prstom ukázať na rodičov - oni sú vinní, nie my. Iste je na tom kus pravdy. No ak sme voči sebe úprimní, spýtame sa: Ako vieme ochrániť dieťa? Čo môžeme urobiť preto, aby sa konflikt rozchádzajúcich sa rodičov nestupňoval? Je možné konflikt aj zmerniť alebo úplne zastaviť? Dá sa predísť rodičovskej vojne?

Dnes vieme, že odpoveď na poslednú otázku je - ÁNO! Dosiahli to v malom nemeckom mestečku ležiacom na brehu rieky Mosel nazývanom Cochem. A nepodarilo sa im to len raz.
V Cocheme od roku 1992 vyvinuli metodiku, ktorú začali dôsledne uplatňovať v praxi. Nakoľko prinášala pozitívne výsledky, pokračovali v postupe podľa tejto metodiky a ďalej ju zdokonaľovali. Predstavili ju médiám a zožali obrovský úspech. Zaujímalo sa o nich nielen Nemecko, ale aj zahraničné krajiny. Radi sa delili o skúsenosti. Tie hovoria, že za viac ako 15 rokov sa podarilo predísť rodičovskej vojne, zmierniť alebo úplne uhasiť rodičovský konflikt prakticky vo všetkých prípadoch. Neuveriteľné, však?
Pre nás je skutočne ťažké uveriť týmto výsledkom, lebo sme sa nestretli s prístupom, aký vymysleli v Cocheme. Zmenili podstatu a potom pridali mnoho ďalších vylepšení.
Podstata je, že riešenie pre dieťa nájdu rodičia, neurobí to súd. Ešte raz - je to podstata. Súd nebude rozhodovať a preto rodičia nemusia súdu predkladať dôkazy. Nemusí jeden druhého ohovárať s nádejou, že tým získa výhodu. Rodičia predkladajú svoje návrhy jeden druhému a vedia, že im nezostáva nič iné, len nájsť spoločné riešenie. Súd dohliada na to, aby rodičia k splneniu tejto úlohy pristupovali aktívne, pretože ide o najlpeší záujem dieťaťa. Dohoda, spolupráca a nie konflikt.

Niekedy to rodičia pochopia rýchlo a dohodnú sa. Sú však aj prípady, kedy sa im to nedarí. V Cocheme preto zaviedli ďalšie princípy. Dôležitý princíp je včasná intervencia - aby spor nenarástol tak, že je ťažké ho utlmiť. Ďalši princíp je, že advokáti nepoužívajú konfliktné stratégie. Odhovárajú rodičov od toho, aby na seba útočili, čo tiež bráni vyhrocovaniu sporu. Návrh na súd je veľmi stručný, maximálne na jednu stranu, obsahuje len najdôležitejšie fakty. Druhá strana sa k návrhu písomne nevyjadruje. Pomáha to urýchliť konanie a bráni eskalácii konfliktu. Schôdzka rodičov na JugendAmte (SPODaSK) prebieha spoločne s obidvomi rodičmi. Posilňujú tým dôveru v úrad a obmedzujú rodičovi priestor na ohováranie druhého rodiča v jeho neprítomnosti. Znalci nehodnotia rodičov, ktorý je lepší. V Cocheme rodičov chápu a dôverujú im, že nájdu spoločné riešenie, čím rodičov posilňujú. Jeden z princípov je aj poskytnutie poradenstva a pomoci, ak to rodičia potrebujú. Všetka pomoc je smerovaná k hľadaniu spoločného riešenia. Dôležité je, aby jednotlivé profesie, ktoré s rodičmi pracujú, boli rovnocenné a navzájom spolupracovali. Znamená to, že sú jeden druhému kedykoľvek k dispozícii, vymieňajú si informácie a, samozrejme, navzájom poznajú svoje úlohy. Svojou spoluprácou a rovnocennosťou ukazujú rodičom príklad.
A to nie je všetko. Profesionáli v Cocheme zistili, že spolupráca v praxi nie je také jednoduchá a aj oni sa ju musia učiť. Odborníci sa začali spolu stretávať. Po večeroch, o 18. hodine, aby sa mohli stretnutí zúčastniť všetci, aj advokáti. Najskôr boli schôdzky nepravidelné, asi raz za tri mesiace. Vývoj si vyžiadal častejšie stretnutia, preto ich začali usporadúvať pravidelne každý mesiac, pričom hostiteľ sa striedal - súd, JugendAmt, advokáti, poradňa, znalci. Doladili aj priebeh spoločných stretnutí, aby boli efektívne. Zisťovali novinky, vzájomne sa učili a navrhovali ďalšie postupy a vylepšenia. Preto p. Jürgen Rudolph hovorí, že nejde o statický Cochemský model, ide o prax, ktorá sa vyvíja.
Chýr o novom prístupe sa šíril do sveta. Najskôr Nemeckom, kde nové princípy začalo používať asi 600 sudcov. Pokračoval po Európe, no nezastavil sa, prekonal oceány a dostal sa aj do Ameriky a Japonska. P. Rudolph bol pozývaný prednášať po celom svete, ozývalo sa množstvo médií.
Zapojení odborníci spoznali novú skúsenosť - radosť z výsledkov svojej práce. Cítili zmysluplnosť svojho konania, niečo, čo predtým nepoznali. Priamo pred ich očami si rozhádaní rodičia postupne hľadali cesty k sebe. Neobjímali sa, ale pomaly dokázali spolu riešiť záležitosti svojho dieťaťa. Práve to bol cieľ odborníkov - spolupráca rodičov.

Dnes vieme, že systém, v ktorom má autorita rozhodnúť rodičovský spor o dieťa, produkuje konflikty. Je to dané podstatou systému, keď rodičia súperia o to, kto je lepší. Zároveň vieme, že je tu aj iná možnosť - spor vyriešia samotní rodičia s pomocou odborníkov. Tento systém tlmí konflikty a produkuje spoluprácu.
Vďaka knihe Si moje dieťa od Jürgena Rudolpha máme podrobne popísanú Cochemskú prax - interdisciplinárnu spoluprácu profesií. Nie je v rozpore so žiadnym zákonom a vieme, že ju môžeme okamžite začať aplikovať. Stačí ju naštudovať, osvojiť si princípy a naučiť sa ich používať.
Je na nás, či budeme produkovať konflikty alebo spoluprácu. Čo je lepšie?

Bohuslav Lenghardt
Cochemská prax.sk
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.